Vedecké štúdie

Tu sú odkazy na niekoľko vedeckých štúdií, ktoré by mohli byť užitočné pre záujemcov o waldorfskú pedagogiku.

Výskum sebaregulácie žiakov, Slovenská republika, 2015-2017

Slovenský vedecký tím (M. Kuruc a kol.) skúmal charakter motivácie a regulácie procesu učenia sa žiakov na slovenských školách, týkalo sa to vekovej kategórie 10-14 rokov. Do tohto výskumu bola zapojená aj waldorfská škola na Vihorlatskej ul. v Bratislave. Boli použité štandardizované dotazníky SQR-Academic (Self-regulation Questionnaire - Academic). Zistené hodnoty boli nasledovné:

Ext. R = dominatná vonkajšia motivácia znamená, že žiak sa učí a vykonáva zadané úlohy z dôvodov ako sú napríklad: hrozba trestu či problémov, nasledovanie príkazov, strach pred hnevom učiteľa alebo rodičov.

Introj. R = prevažujúca vonkajšia motivácia znamená, že žiak sa učí a vykonáva zadané úlohy z dôvodov ako sú napríklad: urobiť dobrý dojem na učiteľa / rodičov / spolužiakov, strach z posmechu, snaha vyhnúť sa pocitu hanby alebo viny.

Identif. R = prevažujúca vnútorná motivácia znamená, že žiak sa učí a vykonáva zadané úlohy z dôvodov ako sú napríklad: túžba rozumieť učivu, poznať nové veci, snaha byť aktívny a prekonávať prekážky či zvládať úlohy, dosiahnuť úspech.

Intris. R = dominantná vnútorná motivácia znamená, že žiak sa učí a vykonáva zadané úlohy z dôvodov ako sú napríklad: pocit radosti z poznávania vecí a hľadania odpovedí na náročné otázky, uspokojenie z práce na vyučovaní a z tvorby niečoho.

Z údajov vyplýva, že žiaci waldorfskej školy (Intris. R = 23%) mali viac ako 3-násobne častejšie dominantnú vnútornú motováciu učiť sa oproti žiakom štátnych a cirkevných škôl (5%) aj oproti celoslovenskému priemeru (7%). Analýza podľa veku ukázala, že v kategórii 10-11 rokov to bol dokonca 7-násobok (35,5% oproti 4,9% celoslovensky).

Zdroj:
VEGA 1/0635/15 Výskum sebaregulácie u žiakov v nižšom sekundárnom vzdelávaní
extený odkaz

Hodnotenie čítania a matematiky, USA, 2012

Štúdia porovnávala výsledky štandardizovaných testov z čítania a matematiky dosiahnuté vo verejných waldorfských školách s výsledkami v ich okresoch ako celku, ako aj s výsledkami v porovnateľných školách.

• Výsledky verejných waldorfských škôl boli nižšie ako výsledky bežných verejných škôl v skorších ročníkoch (druhý a tretí), ale vyššie v siedmom a ôsmom ročníku.
• Výsledky naznačovali, že waldorfské vzdelávanie má pomalšie tempo akademickej prípravy, čoho následkom sú horšie výsledky testov v nižších ročníkoch, ale vyššia úroveň pokročilých výsledkov v ôsmej triede.
• Záver obsahovej analýzy vyjadrení rodičov waldorfských žiakov bol, že verejné waldorfské školy ponúkajú komplexnejší prístup k vzdelávaniu s väčším dôrazom na umenie, komunitu a postupy primerané vývoju žiakov.

Zdroj:
Larrison, A. L. , Daly, A. J., VanVoorenb, C., Twenty Years and Counting: A Look at Waldorf in the Public Sector
extený odkaz

Vzdelávacie skúsenosti waldorfských žiakov, Nemecko, 2012

Výskum univerzity Heinrich-Heine-Universität v Düsseldorfe zisťoval kvalitu škôl a skúsenosti s výučbou. Zúčastnilo sa ho viac ako 800 waldorfských žiakov vo veku 15 až 18 rokov. Waldorfskí žiaci v porovnaní so žiakmi štátnych škôl:

• sú výrazne nadšenejší pre učenie, viac ich škola baví a menej sa nudia
• častejšie sa cítia byť individuálne uspokojení a v škole sa dozvedajú viac o svojich osobných študijných prednostiach
• 85% uviedlo, že prostredie školy je pre nich príjemné a podporujúce, v porovnaní so 60 % žiakov štátnej školy
• majú dvojnásobne častejšie dobré vzťahy s učiteľmi
• majú tiež výrazne menej fyzických ťažkostí, ako sú bolesti hlavy, žalúdka alebo narušený spánok
• výsledky štátnych skúšok majú porovnateľné, platí to aj pri porovnávaní výsledkov testov podľa typu udeleného maturitného vysvedčenia

Zdroj:
Jiménez, F., Wissenschaftler loben Waldorfschulen
extený odkaz

Porovnanie so vzdelávaním hlavného prúdu, Veľká Británia, 2005

Britský úrad pre vzdelávanie skúmal rozdiely v kurikulu a pedagogickom prístupe waldorfských škôl oproti školám hlavného prúdu. Zaznamenal významné rozdiely ako v oblasti kurikula tak i v pedagogickom prístupe a navrhol, že oba typy škôl sa nazájom od seba môžu učiť. Štátne školy by si mohli od waldorfských škôl osvojiť:

• skoré uvedenie cudzích jazykov a spôsob ich výučby
• kombinácie blokového a predmetového vyučovania pre mladšie deti
• rozvoj ústneho vyjadrovania a počúvania prostedníctvom dôrazu na prácu s rečou
• priebeh vyučovacích hodín s dôrazom na rytmus
• dôraz na rozvoj dieťaťa, ktorým sa riadia učebné osnovy a skúšky
• prístup k umeniu a tvorivosti
• pozornosť venovaná reflexívnej činnosti učiteľov a vnímavosti (napríklad pri kolektívnom pozorovaní detí)
• kolegiálna štruktúra vedenia a riadenia školy vrátane kolektívneho štúdia

Aspekty bežnej praxe, ktoré by mohli mať pozitívny vplyv na každodenný chod vo waldorfských školách:

• manažérske zručnosti a spôsoby zlepšenia organizačnej a administratívnej efektívnosti
• riadenie triedy
• prácu s deťmi stredného školského veku
• hodnotenie a vedenie evidencie

Zdroj:
Woods, P., Ashley, M., Woods, G., Steiner Schools in England
extený odkaz

Zoznam ďalších štúdií tu: extený odkaz